O našej farnosti
V pôvabnom údolí Váhu, tam kde sa prepletajú regióny Liptov a Orava, leží obec Stankovany. Veľkú časť jej histórie i dedičstva tvorí osud tunajšej farnosti a jej sakrálne klenoty. Ten najväčší, neogotický Kostol Božského Srdca Ježišovho, ukrýva krásne umelecké diela.
Dedinku Stankovany historické písomnosti prvýkrát spomínajú na začiatku 15. storočia. Z cirkevného hľadiska vtedy patrila farnosti Komjatná. Stál tu pôvodný drevený kostolík, ktorý bol zasvätený Všetkým svätým, po ňom bol postavený nový murovaný kostol. Bohoslužby tu však bývali pravdepodobne iba jedenkrát v roku.
Pre miestnu farnosť preto veľa znamenal dátum 19. november 1802, keď do úradu stankovanského farára prišiel ružomberský kaplán Adam Moyš, a neskôr aj rok 1805, keď v obci bola postavená prvá farská budova. V tomto období k farnosti patrili aj filiálky v obciach Rojkov, Laz, Strakov, Podšíp, Federovo a Kraľovany.
Na konci 19. storočia kostolík už značne chátral, preto sa na prelome storočí začala v Stankovanoch výstavba nového chrámu. Najviac sa o ňu zaslúžil kňaz Martin Pazúrik a z posviacky obnoveného kostola sa tak veriaci mohli tešiť už tesne pred Vianocami v roku 1901. Dnešný Kostol Božského Srdca Ježišovho je veľkou ozdobou obce Stankovany.
Neogotická stavba zaujme pôdorysom v tvare kríža, pristavanými kaplnkami a unikátnou vežou s ihlanovitým zastrešením, ktorá má výšku 38 metrov. Návštevníci pamiatky sa môžu pokochať oltárom, sochami či krížovou cestou, ktoré pochádzajú zo slávnej rezbárskej dielne Ferdinanda Stuflessera z Tirolska. Hlavný oltár Božského Srdca lemujú sochy známych svätcov – svätého Alojza, patróna mládeže a svätého Imricha, syna uhorského kráľa Štefana I.
Najstaršou cirkevnou stavbou je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1832 z vďačnosti tých, ktorí prežili epidémiu cholery. V Stankovanoch v tom čase žilo 805 obyvateľov, ochorelo 199 a zomrelo 124 občanov.